Blog

O Olinkinej obetavej službe zomierajúcim v našom hospici, ktorou nám aj ona pomáha napĺňať našu víziu, vnášať #viaczivotadodni ?

Video svedectvo nájdete na TV LUX ? TU

Svoje trápenie s onkologickým ochorením si v hospici odžil i pán, ktorý predtým žil ako bezdomovec. Hoci navonok vysielal signály, že ho otravujeme pri každej návšteve v jeho izbe, bolo veľmi cítiť jeho túžbu po blízkosti a prítomnosti. Bola s ním naozaj zábava, mal veľmi trefné poznámky a perfektný zmysel pre humor. Keď sme sa ho pýtali z akého oddelenia ku nám prišiel, hovorí: „Bol som všade okrem gynekológie a patológie.“

Keď som ho navštevovala s túžbou porozprávať sa, gúľal očami, no vždy mi nachystal stoličku a pohostil niečím z jeho sladkých zásob. Spočiatku sa v hospici cítil stiesnene „ako rybka v akváriu“. Na ulici bol vždy ruch a spoločnosť… U nás nebolo žiadne „vzrúšo“. Avšak s postupom času sa jeho postoj začal meniť. Začali ho navštevovať jeho synovia, s ktorými neboli roky v kontakte. No najväčšiu radosť mu robila hipoterapia, keď prišiel na dvor koník a pacienti sa ho mohli dotýkať.
V jedno poobedie, keď prebiehala hipoterapia, sa necítil dobre a váhal, či má ísť. No nakoniec išiel a zobral si so sebou i veľkú obálku, v ktorej mal niečo ukryté. Bol krásny slnečný deň, posedával si vonku v kruhu ľudí, ktorí s ním debatovali na rôzne témy, ochotne sa vyfotil aj s koníkom. Bolo to popoludnie plné vzruchu, spoločnosti a rozhovorov. Atmosféra, ktorú mal tak rád. Jednej pani, ktorá sa s ním rozprávala prezradil, že má v obálke test a noty k vianočnej pesničke, ktorú sám zložil. Ešte v ten deň, plný energie z koníka a spoločnosti, krátko po návrate na svoju izbu, odišiel do večnosti.

Z celkového počtu 19 záujemcov o Dobrovoľnícky program v Hospici Milosrdných sestier, ktorí absolvovali Vstupný pohovor s koordinátorom dobrovoľníkov Erikom Palákom, prejavilo záujem o Dobrovoľnícky program až 17 záujemcov.

V utorok 9.4.2024 sa začal 1.blok Vstupného formačného vzdelávania určeného pre nových dobrovoľníkov. Lektorka bloku bola pani riaditeľka hospicu s. Noemi Mgr. Henrieta Žilková. 

Dobrovoľníci absolvujú ešte dva dni vzdelávania s odborníkmi z oblasti paliatívnej medicíny, ošetrovateľstva, psychológie, sociálnej starostlivosti a spirituality.

Sprevádzali sme 50 ročnú pani s onkologickým ochorením v terminálnom štádiu. Pri jednej z mojich návštev mi povedala vetu, na ktorú asi nikdy nezabudnem: „Čo som urobila, že musím byť takto trestaná?“

Svoje ochorenie vnímala ako trest. Rozhodla som sa s ňou rozprávať a otvárať veci, ktoré vnímala ako dôvod svojho trestu. Chcela som jej pomôcť, aby nadobudla nový obraz o sebe samej. Aby vedela, že jej chyby či mylné kroky ju nedefinujú a nie sú dôvodom jej utrpenia. Snažila som sa ukázať jej, že je hodnotným človekom, ktorý je hodný lásky, uznania a prijatia. Pracovali sme i s pocitom hanby, ktorý nadväzoval na spomínaný pokrivený obraz o sebe a zníženú sebadôveru.

Nemala odvahu ozvať sa bratovi a sestre, ktorý jej pomáhali finančne i s výchovou jej neplnoletých synov. Cítila sa im vďačná, no nechcela ich kontaktovať, pretože sa cítila zahanbene preto, „ako dopadla“, že sa o ňu „musia“ starať. Po niekoľkých rozhovoroch a uvedomovaní si vlastnej hodnoty sa rozhodla im zatelefonovať, no nevedela, čo povedať. Po dlhom odkladaní som jej navrhla pomoc. Spolu sme to spísali na papier, všetko čo chcela povedať, čo voči nim cíti. Potom sa rozhodla zavolať sestre. Bola som pri nej, najprv čítala z papiera, no potom sa spontánne porozprávali a papier už vôbec nebolo treba. Telefonát sa zopakoval i s bratom, avšak už bez papiera, veď vraj „načo“.

Tieto dlho očakávané a odkladané rozhovory a „spojenie“ so súrodencami, jej prinieslo veľkú vďačnosť, úľavu a pokoj. No najmä spojenie so sebou…

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podpísalo kolektívnu zmluvu na rok 2024 v takom znení, ktoré podporuje dobrovoľníctvo zamestnancov.

Štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy až na 3 pracovné dni, ktoré sa rozhodnú venovať dobrovoľníctvu.

„Je to prvá lastovička medzi ministerstvami a veríme, že sa k nej pridajú aj ostatné ministerstvá či organizácie verejnej správy. Podpora dobrovoľníctva zamestnancov má prínosy nielen pre samotné organizácie, či komunity, ktorým sa pomoc poskytuje, ale aj pre zamestnancov, ktorí sa do dobrovoľníctva zapájajú. Výskumy dokazujú, že zapojenie do dobrovoľníctva má pozitívny vplyv na spokojnosť v práci, ale tiež na rozvoj mnohých zručností. Podpora zamestnancov verejnej správy v zapájaní sa do dobrovoľníctva je tiež cesta ako budovať mosty medzi rôznymi sektormi v spoločnosti, vzájomne sa poznávať a rozvíjať dôveru,“ uvádza Alžbeta Brozmanová Gregorová, prezidentka Platformy dobrovoľníckych centier a organizácií.

Podpore dobrovoľníctva je venovaný Článok 17 v Kolektívnej zmluve:

Zamestnávateľ poskytne štátnemu zamestnancovi a zamestnancovi v kalendárnom roku na základe jeho žiadosti pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 138a Zákonníka práce na nevyhnutne potrebný čas, najviac na tri pracovné dni v rozsahu 7,5 h na každý takýto pracovný deň, na výkon dobrovoľníckej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti v zmysle zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o dobrovoľnícku činnosť v niektorej z oblastí uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až f) zákona o dobrovoľníctve.

Pre viac informácii sa kontaktujte u Erika Paláka, koordinátora dobrovoľníkov Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne.

Viac informácií a fotografií o víkende s názvom „že si ma utvoril tak zázračne“ nájdete TU.

V nadväznosti na Rozhodnutie č. OU-TN-OVVS1-2023/050249 Okresného úradu v Trenčíne zo dňa 10. 11. 2023 o zápise zbierky pod názvom „Podpora Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne“ do registra zbierok pod registrovým číslom zbierky 305-2023-050249 zverejňujeme:

záverečnú správu zbierky

Ďakujeme všetkým, ktorí sa do verejnej zbierky za pojili a prispeli tak na naše dielo. Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať!

V dnešnom uponáhľanom svete, kde sa zdá, že čas plynie ako nepretržitý tok udalostí, je nájsť chvíľu na zastavenie a zamyslenie sa skutočnou vzácnosťou. Na Palmovú nedeľu sa stretli v kostole v Notre Dame v Trenčíne, aby sa spoločne modlili jednotlivé zastavenia Krížovej cesty, ktoré sú vo svojom podstate zhmotnením času, lásky a obety.

Hospic Milosrdných sestier je miestom, kde sa stretávajú starostlivosť a dôstojnosť, kde sa ľuďom na ich poslednej ceste ponúka láska a úcta. A práve dobrovoľníci, ktorí sa tu rozhodli venovať svoj čas, prinášajú do tohto priestoru niečo mimoriadne. 

Predstavte si scénu: skupina dobrovoľníkov sa zhromaždila v kostole, v ktorom visia zobrazenia Krížovej cesty. Každý obrázok zobrazuje iný okamih v živote Ježiša Krista, jeho utrpenie, jeho cestu na Golgotu. No pre týchto dobrovoľníkov nie je to len historická udalosť, je to príbeh lásky a obety, ktorý pretrváva aj v ich dobrovoľníckej službe.

Svet sa neustále mení, no niektoré veci ostávajú rovnaké. A jednou z nich je potreba lásky a súcitu voči druhým. Pre dobrovoľníkov z Hospicu Milosrdných sestier je táto pravda základom ich služby. A tak sa spolu zastavujú pri každom zastavení Krížovej cesty, aby sa zamysleli nad jeho významom v dnešnom čase.

Čas, ktorý sa stáva priestorom pre modlitbu a zamyslenie, je pre nich cenným darom. V modlitbe nachádzajú pokoj a silu pre svoju službu.

Každé zastavenie Krížovej cesty prináša so sebou nové otázky a nové odpovede. Je to cesta viery, na ktorej sa dobrovoľníci učia nielen od Ježiša Krista, ale aj od tých, ktorých sprevádzajú na ich poslednej ceste. Je to cesta lásky, ktorá pretrváva aj v čase, keď sa zdá, že všetko ostatné sa mení.

Dobrovoľníci z hospicu nám pripomínajú, že čas nie je len lineárna udalosť, ale aj duchovná realita. Je to priestor, v ktorom nachádzame Boha a seba samých. Je to dar, ktorý nám umožňuje nájsť pokoj a pokoru voči životu. A je to výzva, aby sme si uvedomili hodnotu každej chvíle a každého človeka, s ktorým sa stretávame na našej ceste.